reklama

Pavel Nechala: Whistleblowing nie je bonzovanie

Ruku na srdce. Koľkí z vás vedia, že pri nahlásení korupcie máte nárok na ochranu, napríklad pred účelovým prepustením zo zamestnania? V roku 2017 to vedel iba každý piaty občan Slovenska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Prvýkrát som o whistleblowingu počul v roku 2002. Bol som na vzdelávacom pobyte Spojených štátoch amerických. Navštívil som vtedy advokátsku kanceláriu, ktorá sa venovala ochrane oznamovateľov. Dodnes si pamätám, že prvú vec, ktorú klientom hovoria je, aby si to veľmi dobre rozmysleli. Riziká pre jednotlivca sú totiž pri nedostatočnej ochrane vysoké.

Ako spolupracovník Transparency International Slovensko som sa tejto téme začal venovať systematickejšie v roku 2009, keď Rada Európy prijala rezolúciu súvisiacu s potrebou prijatia právnej úpravy whistleblowingu. Videl som, že je to téma, ktorá rezonuje vo viacerých krajinách. Dôvodom popularity boli výskumy efektivity nástrojov na preukazovanie podvodov. Tie klasické, ako interný audit alebo vnútorná kontrola, majú úspešnosť na úrovni 12 – 15 %. V prípade chráneného oznamovania je to okolo 40 %. Čo je aj logické - pretože oznamovateľ je priamym svedkom nekalých praktík a na druhej strane auditor sa pokúša vytvoriť mozaiku z nepriamych dôkazov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pískanie na píšťaľku

Informátorstvo, bonzovanie, udavačstvo… Ťažko nájsť slovenský ekvivalent na anglický výraz whistleblowing, ktoré by v nás nevzbudzoval negatívne emócie. Ide však o medzinárodný pojem pre oznamovanie nežiaducej činnosti vo firmách a organizáciách verejného sektora. 

Odborná literatúra definuje až 38 oblastí, kde môže dochádzať k nekalým praktikám. Častým prípadom je obchádzanie verejného obstarávania, čiže rôzna kooperácia s uchádzačmi, účelovo nastavené súťažné podklady. Alebo zamestnávanie napr. známych či príbuzných, hoci nemajú adekvátnu kvalifikáciu. 

Prínos pre spoločnosť či organizáciu je pritom veľký. Takéto oznamovanie môže pomôcť k odhaleniu korupcie a tiež riešeniu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oznamovanie nekalej činnosti u nás ešte stále nie je veľmi bežné. Obavy na strane oznamovateľa sú pochopiteľné. Riskuje zamestnanie, rodinný život, psychický stav. Dostáva sa do ťažkej stresovej pozície. Napriek tomu sa ozýva čoraz viac jedincov, ktorí chcú nekalú činnosť nahlásiť. A práve preto je zákon o chránenom oznamovaní - whistleblowingu dôležitý. 

O tom, ako nahlásiť korupciu nájdete viac informácii na → https://zastavmekorupciu.sk/ako-oznamit/ 

Nefunkčný zákon o oznamovaní nekalej činnosti

Ochranu oznamovateľov zastrešuje na Slovensku už v poradí druhý zákon. Na príprave oboch právnych úprav som sa podieľal. Prvý, z roku 2014, zveril právomoci pri ochrane oznamovateľov inšpektorátom práce. Nová úprava z marca 2019 priniesla vytvorenie Úradu na ochranu oznamovateľov ako samostatnej inštitúcie. Nejde o neobvyklé riešenie, podobné majú vo viacerých krajinách. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiaľ, zatiaľ sa úrad sprevádzkovať nepodarilo. Vládna koalíca nebola schopná za 10 mesiacov vybrať z kvalitných uchádzačov nikoho. SMER-SD, SNS a Most-Híd nám tým dávajú jasne najavo, kde majú boj s korupciou. Pritom, podľa posledného prieskumu, korupcia je top témou Slovákov a Sloveniek. (Focus pre TIS, 7.1.2020)

Obrázok blogu

Budúci týždeň sa má hlasovať o nových kandidátoch, ale mám veľkú pochybnosť, že niekoho zvolia, keďže sa nevedia zhodnúť už na ničom. 

Mojím cieľom, bude v prvom rade sfunkčniť úrad, a teda aj zákon. Do budúcna by som chcel, aby pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov bola rozšírená aj o prevenciu boja proti korupcii. Znižovanie korupcie je práve účinnejšie cez prevenciu a budovanie prostredia odolného voči zlyhaniam jednotlivcov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvedomujem si, že táto vízia sa buduje postupne a vyžaduje si okrem práce aj čas. Čo však môže spraviť každý z nás je, aby sme prestali oznamovanie korupcie či podozrivej činnosti vnímať ako udavačstvo či bonzovanie. Mali by sme sa postaviť ako spoločnosť za tých, ktorí sa k tomuto odhodlajú. Aj oni sú pilierom pre to, aby sme odbnovili dôveru v inštitúcie a najmä v boji proti korupcii. 

Každý z nás môže začať s uvedomením, že whistleblowing nie je bonzovanie. Je to odvaha vytvárať krajinu, kde sa podvody a korupcia netolerujú. 

Volám sa Pavel Nechala a kandidujem do parlamentu v koalícii PS/Spolu pod číslom 31, pretože mi záleží na tom, aby Slovensko bolo spravodlivá krajina.

Pavel Nechala, aby spravodlivosť vyhrala. 

Prečítajte si viac o mne www.pavelnechala.sk 

 

Pavel Nechala

Pavel Nechala

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zástanca právneho a demokratického štátu, protikorupčný expert a podporovateľ digitálnych technológii. Pavel sa už ako študent Právnickej fakulty UK začal zapájať do legislatívnej tvorby. Tieto aktivity ho neskôr doviedli k práci pre Transparency International Slovensko. Počas sedemnástich rokov v TIS viedol viaceré projekty, zúčastňoval sa na príprave legislatív (ochrana oznamovateľov), či zastupoval osoby poukazujúce na nekalé praktiky. Viedol protikorupčnú poradňu, ktorá občanom poskytovala základné poradenstvo a usmernenie, ako postupovať pri nahlasovaní korupcie. Napísal Protikorupčný manuál, ktorý pomáha firmám zavádzať opatrenia na potláčanie korupčného správania. Počas vlád Smeru bojoval za zachovanie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Pravidelne publikuje v odborných časopisoch a prednáša na prestížnych slovenských konferenciách. S manželkou Monikou a troma deťmi býva v Bratislavskej Petržalke. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu