Električka až do Viedne

Autor: Pavel Nechala | 25.9.2014 o 19:05 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  1316x

Verím, že vybudovanie tohto mestotvorného spojenia má zásadný význam pre rozvoj Petržalky ako modernej mestskej časti. Petržalčanom a aj celej Bratislave prinesie lepšiu dostupnosť pracovných miest, kultúrnych aj športových podujatí vo Viedni a bližšie prepojenie oboch štátov. Preto ponúkam svoje argumenty a bližšie vysvetlenie tohto zatiaľ nerealizovaného projektu.

Vytvorenie skutočného konceptu Twin City, kde Petržalka bude zohrávať dominantnú dopravnú úlohu, predpokladá obnovenie Viedenskej električky. Trnava je rovnako vzdialená od Bratislavy ako Viedeň, nikto ju však nenazýva Twin City. Predĺžením trasy S7 sa vytvorí  prepojenie medzi letiskom vo Schwechate,  centrom Viedne na jednej strane a železničnou stanicou Petržalka na druhej strane, v krátkych intervaloch, maximálne 15 až 30 minút v skorých i neskorých hodinách. Prepojenie dopravných systémov musí byť aj na úrovni jednotných lístkov, čo bude vyžadovať dobudovanie integrovanej dopravy v Bratislave.

Verím, že vybudovanie tohto mestotvorného spojenia má zásadný význam pre rozvoj Petržalky ako modernej mestskej časti. Petržalčanom a aj celej Bratislave prinesie lepšiu dostupnosť pracovných miest, kultúrnych aj športových podujatí vo Viedni a bližšie prepojenie oboch štátov. Preto ponúkam svoje argumenty a bližšie vysvetlenie tohto zatiaľ nerealizovaného projektu.

 

Základný princíp  

Prepojenie miest prostredníctvom S - Bahn (mestská dráha železnica z regiónu do mesta s viacerými zástavkami) prináša výhodu využitia tak železničnej ako aj električkovej siete. To umožňuje týmto vlakom zachádzať do centier miest bez potreby prestupovania. Špecifikom diskutovanej trasy je prepojenie aj na medzinárodne letisko vo Schwechate, ktoré doterajšie železničné spojenia neponúkajú.

Príkladov úspešnej realizácie nájdeme aj v blízkom okolí. Napríklad Lokalbahn Wien – Baden, ktoré prepravuje cestujúcich na vzdialenosť 25 km už viac ako 100 rokov. Ďalším príkladom je Karlsruhe, kde od roku 1980 vznikla pospájaním nevyužitých železničných trás sieť až 10 liniek prímestských vlakov. A nemôžeme zabudnúť ani  bývalú Viedenskú električku, ktorá spájala Viedeň s Bratislavou na začiatku minulého storočia.  

 

Technická realizácia

Projekt realizácie predlženia existujúcej trasy S7 z Wolfsthalu do Petržalky bol na stole pred 10 rokmi a nedošlo k jeho uskutočneniu z „politických“ dôvodov na oboch stranách. Nemalý vplyv malo neuskutočnenie privatizácie bratislavského letiska. Aj keď niektorými rozhodnutiami došlo k skomplikovaniu realizácie tohto projektu (napríklad zastavanie trasy vo Wolfstahle), stále sú k dispozícií viaceré uskutočniteľné varianty.   

Pokiaľ ide o finančnú náročnosť, odhady spred desiatich rokoch hovoria o 25-40 miliónov Euro, pričom slovenský podiel je cca 1/3. Súčasne ceny budú o niečo vyššie.

Aby bolo možné dosiahnuť 15 minútový takt spojenia, bude potrebné vybudovať dvojkoľajné spojenie medzi Wolfsthalom a Petržalkou. Aj ďalšie technické prekážky sú prekonateľné a popísané v dokumentácií, ktorá bola k tomuto projektu už vyhotovená.

Nemenej zaujímavou otázkou je aj využitie moderných vlakových súprav, ktoré premávajú na trase Viedeň – Schwechat pod označením City Airport Train.

Projekt vybudovania tohto moderného a mestotvorného spojenia je súčasťou Urbanistickej štúdie Baum z tohto roku a uvádza sa: „Táto trať by mala veľký význam o.i. aj v možnosti priameho železničného napojenia Bratislavy na letisko Schwechat, resp. priameho prepojenia dvoch letísk Schwechat a Bratislava.“

Potrebné je taktiež uviesť neskoršie ďalšie prepojenie zo železničnej stanice Petržalka na električkovú sieť v Bratislave.

Zdroj: Železnice.info

 

Odborné názory

Na rakúskej strane uvedenú problematiku zastrešuje Industriellenvereinigung Wien, ktorá myšlienku predĺženia trasy S7 do Bratislavy podporuje ako vhodné spojenie pre obyvateľstvo pravidelne dochádzajúce za prácou do opačného mesta. Rovnako potvrdzuje potrebu dopravného zbližovania oboch miest.

Ing. Daniel Maruniak, riaditeľ odboru expertízy ŽSR dodáva: „Spojenie    možno  charakterizovať  hlavne  významu  regionálnej  obsluhy , hlavne regiónu    Rakúska  na  celoštátne  trate  a centrá  miest. Investícia  by sa hlavne  týkala  Rakúska   a ako  sme diskutovali, koľaj  by  bola vedená  z  Kittsee  do  Petržalky.

Širšie uvedenú problematiku vníma Ing. Peter Rakšányi, PhD., Stavebná fakulta, Katedra dopravných stavieb, STU Bratislava:Myšlienky železničného prepojenia letísk Wien Schwechat a M.R.Štefánika Bratislava sú stále aktuálne, čo potvrdzujú aj súťažné podmienky ukončenej (02/2014) ideovej urbanistickej súťaže  "Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky", kde mali súťažiaci vychádzať zo zásad projektu Tram-Train Bratislava s koridorom železnice a električky v osi B "Nosný systém MHD Bratislavy" (Reming/Metro/Alfa4, 12/2011, DSZ). V štúdii "Potenciál Bratislavy je v synergiách človek, voda, doprava, krajina" (Rakšányi a kol. STU, 1998) autori predpokladali významný podiel železnice na dopravnej obsluhe mesta a regiónu, v súčinnosti s modernou električkou normálneho rozchodu 1435 mm. Tradičná koľajová doprava by mala prepájať všetky mestské časti, teda aj Podunajské Biskupice, Vrakuňu a Prievoz trasou cez Mlynské Nivy, Devínsku Novú Ves, ale aj Kramáre a Lamač, Vajnory-Chorvátsky Grob, s novými zastávkami a jestvujúcimi stanicami. Potenciálom pre zámer Tram-Train je slovenská časť euroregiónu CENTROPE (projekt Brawisimo), keď príklad žel.trate z Dunajskej Stredy by mohli vlaky cez Bratislavu do Schwechatu nasledovať ďalšie radiály od Šale a Senca, Piešťan a Trnavy, Malaciek, ale aj od Györu a Rajky. Veď historickú Viedenskú električku možno v priestore Bratislavy prepojiť vetvami Kopčianska – Berg – Hainburg, UNS-Prístavný most – Petržalka/Centrum – stanica Petržalka, Trnavské mýto – Nivy – stanica Dunaj s rozvetvením na Olejkársku – Mlynské Nivy – Prievoz, Janíkov Dvor/depo – žst.Petržalka, ale aj do smeru Rusovce – Rajka – Hegyeshallom v Maďarsku. Potom treba rátať s ďalším električkovým mostom Incheba – tunel v Podhradí pre smer Dúbravka, podľa súťaže na centrum Petržalky.“

 

Zhrnutie

Rozsah tohto blogu nedovoľuje bližšie rozoberanie tejto problematiky. Podstatná je však otázka, či  realizácia projektu obnovenia Viedenskej električky má význam pre rozvoj Petržalky. Verím, že má a dokonca zásadný. Istou odpoveďou je aj návšteva petržalskej železničnej stanice a zhodnotenie jej súčasného stavu a využitia.

Ako kandidát na starostu verím, že Petržalka môže byť modernou a životaschopnou mestskou časťou, kde spojenie na európsku metropolu prinesie výhody všetkým Petržalčanom a to nie výhradne iba v podobe dopravného spojenia. Samotné oživenie petržalskej železničnej stanice pritiahne podnikateľské aktivity a tým aj prácu pre ľudí žijúcich na tomto území. 

 

Aj k ďalším témam ponúkam nové moderné prístupy vo volebnom programe Petržalka 2014, dostupný na webovej stránke www.petrzalka2014.sk.

 

P.S.: Napíšte mi, aké skúsenosti máte s dopravou v Petržalke na nechala@petrzalka2014.sk.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?